Slovensko v daňovej pasci? CEE Tax Guide 2026 odhaľuje realitu

Slovensko urobilo v rámci regiónu pokrok v digitalizácii, ale má aj naďalej jedno z najvyšších daňových zaťažení medzi porovnávanými krajinami. Aj to sú niektoré zo zistení tohtoročného, v poradí už 14. regionálneho daňového sprievodcu CEE Tax Guide, ktorý každoročne vydáva nadnárodná poradenská spoločnosť Forvis Mazars. Veľký daňový bedeker ponúka prehľad a porovnávacie grafy daňových systémov 25 krajín v roku 2026, ako aj priemerné mzdy v súkromnom sektore, čo pomáha investorom pri rozhodovaní. Ako konštatuje Kvetoslava Čavajdová, partnerka spoločnosti Forvis Mazars pre dane, v prípade Slovenska napríklad vzrástla priemerná hrubá mzda v súkromnom sektore na 1 569 eur, no stále je nižšia nielen v rámci V4, ale aj v porovnaní s priemerom regiónu. Kde Slovensko za regiónom zaostáva a kde ho predbieha?

Daňové systémy pod drobnohľadom

Hlavným cieľom CEE Tax Guide 2026 je zmapovať kľúčové daňové a platové parametre v regióne strednej a východnej Európy, vrátane vybraných krajín juhovýchodnej Európy, Pobaltia a strednej Ázie. Teda Maďarska, Českej republiky, Slovenska, Poľska, ďalej Slovinska, Chorvátska, Srbska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Albánska, Kosova, Severného Macedónska, Bulharska, Rumunska, Moldavska, Grécka, Estónska, Litvy a Lotyšska, Ukrajiny, Kazachstanu, Kirgizska a Uzbekistanu a tiež Nemecka a Rakúska. CEE Tax Guide 2026 obsahuje sadzby daní a odvodov, príklady pre rôzne výšky miezd, špecifiká DPH a systémy korporátnych daní, ako aj daňové úľavy na výskum a vývoj alebo predpisy o prenose strát a pod. Údaje sú k januáru 2026. Daňový sprievodca CEE Tax Guide má tiež interaktívnu online platformu na medziročné porovnávanie parametrov.

Najvýznamnejšie zmeny

Ako vyplýva z príručky, sadzby dane z príjmov fyzických osôb a DPH sa vo viacerých krajinách zvýšili, čím sa zvrátila stabilita predchádzajúcich rokov. Povinná elektronická fakturácia sa zároveň stala bežnou požiadavkou.

V prípade Slovenska je rok 2026 tiež rokom významných zmien. „V oblasti dane z príjmov fyzických osôb došlo k rozšíreniu daňovej progresivity a k sadzbám 19 % a 25 % pribudli dve nové 30 % a 35 %,“ konštatuje Kvetoslava Čavajdová s tým, že porovnateľné sadzby fungujú aj v okolitých vyspelých ekonomikách.

Sadzba dane z príjmov právnických osôb má na Slovensku tri úrovne podľa výšky výnosov: 10 % pre firmy s výnosmi do 100 tisíc eur, ktorá im podľa Kvetoslavy Čavajdovej umožňuje zostať konkurencieschopní. Ďalej 21 % pre malé a stredné firmy s výnosmi do 5 miliónov eur a napokon 24 % pre firmy nad touto hranicou.

„Základná sadzba DPH vo výške 23 % zaraďuje Slovensko medzi krajiny s vyššou daňovou záťažou v stredoeurópskom regióne. Ďalšími zmenami sú zvýšenie dane z poistenia z 8 % na 10 % a nová povinná platba za vydobyté primárne suroviny,“ pripomína.

Pozitívnym signálom môže byť pre niektorých dvojciferný rast minimálnej mzdy z 816 na 915 eur. Slovenská konsolidácia sa tak podľa odborníčky vyznačuje komplexnosťou a kopíruje očakávaný regionálny trend zvyšovania daní.

Máme väčšiu digitalizáciu, no menej v peňaženke

Ak sa pozrieme na hlavné zmeny podrobnejšie, Slovensko urobilo pokrok najmä v digitalizácii. Systém eKasa už funguje a povinná e-fakturácia pre tuzemské B2B transakcie príde od roku 2027. „Kým vlani sme zaostávali za Maďarskom, Rumunskom či Poľskom, tento rok už má Slovensko jasný termín,“ vysvetľuje Kvetoslava Čavajdová. Dodáva však, že lídrov skôr dobiehame, než aby sme udávali tempo. Stačí sa pozrieť k susedom, napríklad maďarský e-VAT s predvyplnenými priznaniami, poľský KSeF, ale aj rumunský e-Invoice.

Konkurencieschopná u nás zostáva aj 10 % sadzba pre malé firmy porovnateľná s 9 % v Poľsku. Zhoršenie je však viditeľné v daňovom zaťažení práce. „Daňové zaťaženie práce u nás ostáva medzi najvyššími,“ upozorňuje odborníčka.

Priemerná mzda rastie, ale málo

Ako vidieť z bedekra, hrubá minimálna mzda v regióne rastie, pričom najvýraznejší posun urobila Čierna Hora (nárast o tretinu na 670 eur). Slovensko (z 816 na 915 eur), Česká republika (z 20 800 na 22 400 korún) a Albánsko (z 40 000 na 50 000 lekov) zaznamenal tiež dvojciferný nárast v miestnej mene. No na čele regionálneho rebríčka zostávajú Nemecko a Rakúsko s minimálnou mzdou okolo 2 400 eur. Priemerná hrubá mzda v slovenskom súkromnom sektore vzrástla na 1 569 eur, podľa Kvetoslavy Čavajdovej však stále zaostáva nielen v rámci V4, ale aj za regionálnym priemerom (1700 eur).

Príručka CEE Tax Guide 2026 preto porovnáva aj čisté mzdy upravené o paritu kúpnej sily (PPP), čo dáva realistickejší obraz o životnej úrovni. Rakúsko a Nemecko si držia náskok aj v PPP. No mnohým krajinám nominálne vysoká čistá mzda nepomáha kvôli vysokým cenám. „Krajiny s nižšou cenovou hladinou, napr. Poľsko, Chorvátsko, Rumunsko či Čierna Hora, si reálnu kúpnu silu zlepšujú, kým niektoré krajiny s vyššou mzdovou úrovňou v nominálnom vyjadrení, ako Estónsko alebo Grécko, ju strácajú,“ vysvetľuje odborníčka. Tohtoročné vydanie nevyčísľuje konkrétny medziročný posun Slovenska v PPP, ale je podobne ako vlani porovnateľná s Maďarskom a mierne pod Českom.

DPH: Neistota namiesto efektivity

Pravidlá DPH sú vďaka EÚ z väčšej časti harmonizované a prispôsobujú sa im aj nečlenské štáty, pričom v mnohých krajinách sadzby vzrástli alebo pribudli nové.

Ako ukazuje CEE Tax Guide 2026, Rumunsko napríklad zlúčilo DPH sadzby 5 % a 9 % do jednotnej 11 % DPH. Litva zas zrušila zníženú 9 % sadzbu na diaľkové vykurovanie a ohrev teplej vody a zaviedla novú 12 % sadzbu pre ubytovacie a kultúrne služby.

Slovenský systém DPH zahŕňa viacero sadzieb vrátane 23 % sadzby na nezdravé potraviny. Podľa Kvetoslavy Čavajdovej to firmám prináša klasifikačnú neistotu a vyššie náklady na zabezpečenie súladu s legislatívou. „Priestor na zvýšenie efektivity slovenského systému DPH vzniká v redukcii počtu sadzieb a sprehľadnení pravidiel klasifikácie,“ konštatuje.

Nižšie dane? Štáty volia radšej stimuly

Sadzby daní z príjmov právnických osôb zostávajú v regióne stabilné v rozmedzí 9 až 24 %, pričom konkurencieschopnosť štáty zvyšujú cielenými stimulmi na výskum a vývoj, než znižovaním základných sadzieb. „Na základe výsledkov vyplývajúcich z CEE Tax Guide 2026 v regióne nepozorujeme tendenciu v znižovaní sadzieb dane z príjmov právnických osôb. Výnimkou je Nemecko s plánovaným postupným znižovaním dane z príjmov právnických osôb na 10 % do roku 2032. Litva naopak sadzbu zvýšila,“ konštatuje Kvetoslava Čavajdová. Stimuly majú rôzne podoby. Napríklad Česko zvýšilo dodatočný odpočet nákladov na výskum a vývoj na 150 %, Rumunsko zaviedlo 10 % vratný daňový kredit na výskum popri 50 % odpočte, Maďarsko má nový odpočet na environmentálne investície s 9 % sadzbou, Lotyšsko zas zdaňuje len rozdelený zisk.

U nás dopadá zvyšovanie daňového zaťaženia firiem cielene predovšetkým na veľkých hráčov. „Najvyššia sadzba 24 % sa uplatňuje výlučne na subjekty s výnosmi nad 5 miliónov eur. Sadzba 21 % pre podniky pod touto hranicou zodpovedá regionálnemu priemeru a je porovnateľná s Českou republikou. Najmenšie firmy s výnosmi do 100 tisíc eur si zachovávajú priaznivú sadzbu 10 %, ktorá im pomáha udržať konkurencieschopnosť,“ podotýka Kvetoslava Čavajdová.

Pokiaľ ide o stimuly, slovenská vláda v máji 2026 schválila balík prorastových opatrení na podporu výskumu a vývoja. Zahŕňa grantovú podporu inovatívnych projektov a finančný nástroj (FLPG) s pákovým efektom 1:4. Vláda tiež plánuje zatraktívniť daňový superodpočet zvýšením sadzby na 150 % a zjednodušením podmienok. Podľa Kvetoslavy Čavajdovej by to mohlo zvýšiť atraktivitu Slovenska pre investorov orientovaných na inovácie.

Možnosti firiem presúvať zisky sa zužujú

CEE Tax Guide si všíma aj transferové oceňovanie. Predpisy a povinnosť viesť dokumentáciu platia takmer vo všetkých analyzovaných krajinách, dokonca viaceré štáty pravidlá v roku 2026 sprísňujú. Lotyšsko zaviedlo novú povinnosť vykazovania transakcií nad 250 000 eur, Moldavsko zosúladilo dokumentáciu so štandardmi OECD a Poľsko zaviedlo verejné vykazovanie pre veľké nadnárodné skupiny. Naopak, Maďarsko prináša zjednodušenie v podobe automatického akceptovania 5 % prirážky na vnútroskupinové služby.

V oblasti medzinárodného zdaňovania prechádza do praxe globálna minimálna daň (pilier II). Príslušnú smernicu EÚ implementovalo štrnásť sledovaných krajín. Prvý cyklus dodatočných daňových priznaní za rok 2024 má uzávierku 30. júna 2026, avšak Česko získalo odklad do októbra. Pravidlá pre výmenu informácií (smernica DAC9) transponovalo v januári 2026 aj Slovensko. Možnosti nadnárodných firiem na presúvanie ziskov sa tak podľa CEE Tax Guide výrazne zužujú.