Forvis Mazars CEE daňový sprievodca 2025

Brožúra poskytuje prehľad daňových systémov v regióne strednej a východnej Európy. Od svojho uvedenia v roku 2013, kedy obsahovala 15 krajín, sa príručka postupne rozšírila a v súčasnosti obsahuje údaje o daňových sústavách 25 krajín.

Okrem základných stredoeurópskych štátov - Maďarska, Českej republiky, Slovenska a Poľska (tzv. Vyšehradská skupina) - toto vydanie zahŕňa juhovýchodnú Európu, Nemecko, Rakúsko, Ukrajinu, Rumunsko, Moldavsko, pobaltské štáty a príspevky z kancelárií Forvis Mazars v strednej Ázii (Kazachstan, Kirgizsko a Uzbekistan).

V prvej časti uvádzame prehľad daňových systémov v jednotlivých krajinách na základe dát poskytnutých príslušnými kanceláriami Forvis Mazars. Na konci príručky sú uvedené súhrnné tabuľky, ktoré ponúkajú vzájomné porovnanie kľúčových daňových parametrov.

V publikácii pripájame aj kontaktné informácie na kancelárie a odborníkov spoločnosti Forvis Mazars. 

Daňový sprievodca každoročne vychádza aj ako interaktívna online platforma, v ktorej môžete porovnávať medzi rôznymi daňovými parametrami a témami, ako aj medzi informáciami špecifickými pre jednotlivé krajiny.

Stiahnite si statickú verziu našej príručky v anglickom jazyku alebo získajte porovnanie krajín pomocou online nástroja Forvis Mazars CEE tax guide 2025.

Daňové zaťaženie práce a mzdy: Slovensko v regionálnom porovnaní

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším daňovým zaťažením práce v regióne strednej a východnej Európy. Podľa údajov z príručky Forvis Mazars CEE tax guide 2025 dosahuje priemerný daňový klin takmer 49 %, čo nás radí na úroveň krajín ako Nemecko – výrazne nad priemerom OECD (35 %) aj nad priemerom CEE regiónu (38 %).

Čo je daňový klin?

Daňový klin (tax wedge) predstavuje podiel celkových nákladov práce, ktorý smeruje do štátneho rozpočtu vo forme daní a odvodov. Zahŕňa:

• Daň z príjmu fyzických osôb
• Sociálne a zdravotné odvody platené zamestnávateľom aj zamestnancom

Je to kľúčový ukazovateľ, ktorý umožňuje porovnávať celkové daňové zaťaženie práce medzi krajinami. Vyšší daňový klin znamená, že zamestnanci dostanú menšiu čistú mzdu z celkových nákladov práce, čo môže ovplyvniť motiváciu pracovať, zamestnanosť aj konkurencieschopnosť krajiny.

Porovnanie daňového klinu vo vybraných krajinách CEE regiónu

Slovensko má najvyšší daňový klin v rámci V4 a patrí medzi najvyššie aj v celej CEE oblasti.

Mzdy: Slovensko v strednom pásme

Z hľadiska priemerných miezd sa Slovensko nachádza v strednom pásme regiónu. Priemerná hrubá mzda v súkromnom sektore je:

• 1 524 EUR, čo je výrazne menej ako v Rakúsku či Nemecku (nad 4 000 EUR),
• ale viac ako v krajinách ako Ukrajina, Moldavsko či Albánsko (pod 1 000 EUR).
• Priemerná hrubá mzda na Slovensku je najnižšia v regióne V4.

Porovnanie priemerných hrubých miezd vo vybraných krajinách

Poznámka: Všetky údaje o mzdách v príručke sa vzťahujú výlučne na súkromný sektor. Mzdy vo verejnom sektore nie sú zahrnuté.

PPP: Skutočná kúpna sila – realistický pohľad na život v regióne

Jednou z najzaujímavejších noviniek v tohtoročnej príručke Forvis Mazars CEE tax guide 2025 je porovnanie čistých miezd upravených o paritu kúpnej sily (PPP – Purchasing Power Parity). Tento ukazovateľ poskytuje realistickejší pohľad na životnú úroveň, než samotné nominálne mzdy.

Čo je PPP?

Parita kúpnej sily (PPP) je ekonomický ukazovateľ, ktorý porovnáva hodnotu meny na základe ceny rovnakého koša tovarov a služieb v rôznych krajinách. Inými slovami: PPP zohľadňuje, koľko si za svoju mzdu reálne môžete dovoliť v konkrétnej krajine.

Upravené mzdy upravené o PPP berú do úvahy nielen výšku príjmu, ale aj cenovú hladinu – teda náklady na bývanie, potraviny, služby či dopravu. Vďaka tomu umožňujú porovnať skutočnú životnú úroveň medzi krajinami, ktoré sa líšia v cenách aj v daňových systémoch.

Príklady z regiónu

• Slovinsko vs. Poľsko
  Slovinsko má o 700 EUR vyššiu priemernú hrubú mzdu než Poľsko. No po zohľadnení PPP sú ich čisté mzdy takmer rovnaké. To znamená, že vyššia mzda v Slovinsku je „vyvážená“ vyššími životnými nákladmi.
• Ukrajina vs. Grécko
  Ukrajinská hrubá mzda je len tretinová oproti gréckej. No po zohľadnení PPP sa rozdiel výrazne zmenšuje – životné náklady na Ukrajine sú totiž oveľa nižšie.
• Slovensko vs. Česko a Maďarsko
  Slovensko má vyššiu nominálnu mzdu než Maďarsko, ale PPP upravené čisté mzdy sú porovnateľné. V Česku sú PPP upravené mzdy mierne vyššie než na Slovensku, čo súvisí s nižším daňovým klinom a efektívnejším systémom odvodov.

Prečo je PPP dôležité?

• Investori ho využívajú pri rozhodovaní o lokalizácii výroby či služieb.
• Zamestnanci si vďaka nemu môžu lepšie porovnať pracovné ponuky v zahraničí.
• Politici a analytici ho používajú pri hodnotení efektivity daňových systémov a sociálnych politík.

PPP je teda kľúčovým doplnkom k údajom o mzdách a daniach, ktorý umožňuje komplexnejšie porovnanie krajín.

Daňové úľavy pre rodiny: Slovensko medzi lídrami regiónu

Rodinná politika a daňové úľavy pre rodičov s deťmi zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní daňového systému a podpore zamestnanosti. V rámci CEE regiónu existujú výrazné rozdiely v tom, ako jednotlivé krajiny pristupujú k zohľadňovaniu rodinného statusu pri výpočte daňového zaťaženia.

Slovensko: výrazné zníženie daňového klinu

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré poskytujú významné daňové úľavy pre rodiny s deťmi. V prípade trojdetnej rodiny môže byť daňový klin znížený až o 14–18 percentuálnych bodov, čo predstavuje výraznú úľavu oproti bezdetnému zamestnancovi.

Mechanizmy úľav zahŕňajú:

• Daňový bonus na dieťa, ktorý sa odpočítava od dane z príjmu
• Odpočítateľné položky pri výpočte základu dane
• Zvýhodnené odvody pre rodičov v určitých prípadoch

Tieto opatrenia majú reálny vplyv na čistý príjem rodín a znižujú daňové zaťaženie práce, čím podporujú zamestnanosť rodičov.

Porovnanie s vybranými krajinami regiónu

V krajinách ako Nemecko či Rumunsko majú rodinné daňové úľavy len marginálny vplyv na daňový klin – často ide o symbolické odpočty bez výrazného dopadu na čistý príjem.

DPH a digitálna transformácia: Slovensko v pohybe, ale s rezervami

Od roku 2025 sa štandardná sadzba DPH na Slovensku zvýšila z 20 % na 23 %, čím sa Slovensko zaradilo medzi krajiny s najvyššou DPH v regióne. Táto zmena má za cieľ posilniť verejné financie, no zároveň zvyšuje cenovú hladinu a môže mať dopad na spotrebu domácností.

Porovnanie štandardných sadzieb DPH vo vybraných krajinách regiónu

Slovensko sa tak posunulo zo „stredného pásma“ do top 3 krajín s najvyššou DPH v strednej a východnej Európe.

Digitálna transformácia daňovej správy: Slovensko zaostáva

V oblasti digitalizácie daňovej správy Slovensko zaostáva za lídrami regiónu, ako sú Maďarsko, Rumunsko či Poľsko. Tieto krajiny už zaviedli e-DPH (e-VAT) systémy, ktoré umožňujú:

• Predvyplnené daňové priznania na základe údajov z online fakturácie
• Automatizované spracovanie DPH
• Real-time reporting transakcií

Príklady z regiónu

• Maďarsko: e-DPH systém od roku 2024, fakturačné údaje sa automaticky prenášajú do návrhu priznania.
• Rumunsko: e-DPH + e-Faktúra, povinné pre B2B aj B2C transakcie.
• Poľsko: SAF-T reporting, elektronické kontrolné výkazy, plánované zavedenie e-Faktúry ako povinné od 2026.

Naopak, Slovensko zatiaľ neimplementovalo žiadny komplexný e-DPH systém, hoci sa o digitalizácii hovorí už niekoľko rokov. Elektronická fakturácia je zatiaľ dobrovoľná a predvyplnené priznania nie sú dostupné.

Dôsledky pre Slovensko

• Zvýšenie DPH môže mať negatívny dopad na spotrebiteľov, najmä nízkopríjmové skupiny.
• Nedostatočná digitalizácia zvyšuje administratívnu záťaž pre firmy a obmedzuje efektívnosť výberu daní.
• Potenciál pre zlepšenie: Slovensko má priestor na zavedenie moderných nástrojov, ktoré by zjednodušili daňové procesy a znížili riziko daňových únikov.

Sadzby dane z príjmov právnických osôb (CIT): Slovensko vs. región

Daň z príjmov právnických osôb (CIT) je jedným z kľúčových ukazovateľov konkurencieschopnosti daňového systému. V krajinách strednej a východnej Európy sa sadzby CIT pohybujú v širokom rozpätí – od najnižšej sadzby v EÚ až po takmer dvojnásobné zaťaženie v západnej Európe.

Porovnanie vybraných krajín

• Slovensko:
  Od roku 2025 sa štandardná sadzba CIT zvýšila z 21 % na 24 %, čím sa Slovensko zaradilo medzi krajiny s vyšším daňovým zaťažením firiem v regióne. Táto sadzba sa vzťahuje na všetky právnické osoby bez ohľadu na veľkosť.
• Maďarsko:
  Sadzba CIT je 9 %, čo je najnižšia sadzba v celej Európskej únii. Maďarsko si touto politikou dlhodobo udržiava atraktivitu pre zahraničných investorov, hoci v niektorých sektoroch (napr. energetika, bankovníctvo) sa uplatňujú dodatočné zdanenia.
• Poľsko:
  Štandardná sadzba je 19 %, no malé podniky s ročným obratom do 2 miliónov EUR môžu využívať zníženú sadzbu 9 %. Poľsko tak podporuje rozvoj malého a stredného podnikania.
• Česká republika:
  Sadzba CIT je 21 %, bez výrazných výnimiek. Česko patrí k štandardne nastaveným systémom v rámci EÚ, bez výrazných daňových stimulov.
• Nemecko:
  Kombinovaná sadzba CIT (vrátane solidárneho príspevku a miestnej dane z príjmu) môže dosiahnuť až 30 %, čo je jedna z najvyšších sadzieb v regióne. Napriek tomu Nemecko zostáva atraktívne vďaka stabilite a veľkosti trhu.

Trendy a postrehy

• Zvýšenie sadzby na Slovensku je reakciou na potrebu konsolidácie verejných financií, no zároveň môže znížiť konkurencieschopnosť krajiny v porovnaní s susedmi.
• Maďarský model nízkej CIT sadzby je výnimočný, no je doplnený o sektorové dane, ktoré môžu výrazne zvýšiť efektívne zaťaženie.
• Poľsko a Slovensko ponúkajú znížené sadzby pre malé podniky, čo je dôležitý nástroj podpory podnikania.
• V4 krajiny sa pohybujú v pásme 9–24 %, pričom Slovensko je aktuálne na hornom konci spektra.

Stiahnite si statickú verziu našej príručky v angličtine alebo objavte online nástroj Forvis Mazars CEE daňový sprievodca 2025. V prípade záujmu o konzultáciu daňových dopadov na vaše podnikanie je vám k dispozícii profesionálny tím Forvis Mazars.