Tréning morálnej imaginácie: Manuál prípadovej štúdie

Etika v organizáciách sa stáva čoraz diskutovanejšou témou. Žijeme v dobe, kedy si musíme uvedomiť, že podceňovanie sociálnych a etických problémov môže viesť v organizáciách nielen k ich úpadku, ale postupne aj k úpadku celej spoločnosti. Práve preto by sme si mali uvedomiť, že ak chceme, aby naše organizácie skutočne fungovali a dosahovali významné spoločenské a ekonomické ciele, musia prejsť určitou zmenou.

Jedným z prostriedkov spoločensky žiaduceho rozvoja organizácií sa dnes stáva etika. Súčasní etickí experti navrhujú nástroje a stratégie pre ich rozvoj a zvyšovanie kultúry či reputácie, ale aj výkonnosti. Morálny rozvoj je možný len na základe uplatňovania profesionálneho etického prístupu a relevantných etických nástrojov. Jedným z etických nástrojov, ktorý vieme využiť pri rozvoji morálnych spôsobilostí nielen manažérov a lídrov, ale i radových zamestnancov v našich organizáciách, je koncept morálnej imaginácie.

Autorkou konceptu morálnej imaginácie je významná odborníčka na oblasť organizačného leadersipu a správania, emeritná profesorka Patricia Werhanová.

Morálnu imagináciu chápe ako proces myslenia. Ide v nej o určité postupné kroky (procesy), zamerané na podporu morálneho konania, ktoré môže nastať len vtedy, ak je jednotlivec alebo tím  schopný vyhodnotiť situáciu aj z etického hľadiska.

Hlavným poslaním morálnej imaginácie je skvalitniť rozhodovanie s ohľadom na dôsledky rozhodnutí vo vzťahu k všetkým zainteresovaným stranám, tzv. stakeholderom.

Poznatky psychológie a podnikateľskej etiky (angl. Business Ethics) poukazujú na skutočnosť, že etické správanie závisí od našej spôsobilosti:  

a) rozpoznať amoralitu,

b) mravného zámeru,

c) mravného rozhodnutia a

d) morálnej imaginácie.

Každá zložka musí smerovať k výsledku – a to k etickému konaniu. Morálna imaginácia tak predstavuje formu argumentácie. Podľa P. Werhanovej je modelom etického rozhodovacieho procesu.

V procese rozvoja morálnej imaginácie je dôležité umožniť zúčastneným stranám, napr. manažérom, ale i radovým zamestnancom, predstaviť si rôzne alternatívy rozhodnutí, ktoré v skutočnosti existujú. Prípadne, či vieme pri hlbšom zamyslení dospieť aj k novým alternatívam, ktoré vedia vzniknúť práve pri podporení nových konštruktov nášho myslenia, tzv. „out of box thinking“. V tomto procese zohrávajú dôležitú úlohu tréningové prípadové štúdie, ktoré vedia zásadným spôsobom podporiť morálnu senzitivitu a imagináciu účastníkov.

Práve z toho dôvodu vnímame ako veľmi užitočné ponúknuť vám v našom blogovom príspevku spôsob, ako k tvorbe takýchto prípadových štúdií môžete pristúpiť.

Manuál prípadovej štúdie

Vaša prípadová štúdia by mala prerozprávať príbeh, ktorý bude v sebe obsahovať morálnu dilemu. Takže predtým, ako začnete, budete potrebovať dôkladne pochopiť nasledovné faktory, súvisiace s tvorbou vašej prípadovej štúdie. To znamená, že veľká časť práce sa vykoná skôr, ako začnete písať.

Napríklad, ak plánujete písať o budovaní vzťahov medzi konkrétnymi stakeholdermi, prvým krokom je zhromaždiť relevantné informácie o týchto stakeholderoch. Nasledovné otázky pre vás môžu byť v tomto úvodnom proces veľmi užitočné:

• Kto sú aktéri prípadovej štúdie?
• Aké sú hlavné záujmy našich primárnych stakeholderov? Ako ovplyvňujeme tieto záujmy? Ako nás ovplyvňujú tieto záujmy?
• Kto sú skupiny a jednotlivci, ktorí môžu ovplyvniť týchto stakeholderov? Kto sú stakeholderi týchto stakeholderov? A ak sú záujmy každého z nich?
• Ako nás táto skupina stakeholderov vníma? Aké predpoklady si o nás robia? Aké predpoklady si o nich robíme my?
• Aké sú prirodzené partnerstvá, ktoré by mohli nastať? Kde sú spoločné záujmy? Čo máme my a stakeholderi spoločné? Aké sú najrizikovejšie body konfliktu?
• Čo môže podporiť lepšiu spoluprácu a lepšie vzťahy medzi jednotlivými stakeholdermi?

Vytvorte svoju prípadovú štúdiu

Teraz, keď máte potrebné informácie, môžete začať písať. Rovnako ako príbeh, aj dobré prípadové štúdie majú začiatok, stred a koniec.

Najprv predstavte protagonistov príbehu – všetky zainteresované strany – ako aj morálnu dilemu, ktorú sa snažíme vyriešiť. Vaše publikum by sa malo vedieť vžiť do vašej prípadovej štúdie. Zohľadnite celý kontext Vášho biznis prostredia, svoj základný demografický a cieľový trh a poskytnite problémy, s ktorými sa u vás vo firme, resp. na oddelení, najčastejšie stretávate.

Potom predstavte riešenie. Neurobte však chybu, keď jednoducho poviete, čo je zrejmé. Uveďte tri až štyri alternatívy (A, B, C, D), ako môžete pristupovať k riešeniu problému. Zdôraznite možné dôsledky týchto alternatív. Ako to môže pomôcť alebo poškodiť vašich stakeholderov? Pripravte zdôvodnenie pre všetky alternatívy – s dopadom na všetky zainteresované strany.

Prosím, buďte pripravení urobiť poslednú časť interaktívnou, aby ste v rámci prezentácie svojho projektu zapojili kolegov do hľadania najlepšieho riešenia pre túto prípadovú štúdiu. Spýtate sa svojich kolegov, aké je najlepšie riešenie tohto problému: alternatíva A, alternatíva B, alternatíva C alebo D? Necháte ich premýšľať a potom dodáte svoje návrhy so zdôvodnením, prečo považujete konkrétnu alternatívu A, B, C alebo D za najlepšiu.

Prípadové štúdie môžu byť užitočným nástrojom na zlepšenie porozumenia skutočného významu budovania dobrých, udržateľných vzťahov so svojim stakeholdermi (internými i externými), ako i k tréningu tvorivej a morálnej predstavivosti (imaginácie) vás i vašich kolegov. Presne túto oblasť sme bližšie rozoberali aj na našom otvorenom webinári „Morálna imaginácia a manažérske rozhodovanie“. Jeho záznam si môžete zdarma pozrieť kliknutím na odkaz nižšie.

Pozrieť záznam