Reziliencia - antická myšlienka v modernom svete

Hovorili o nej už antickí filozofi, neskôr sa k nim pridali experti z prírodných vied, diskutujú o nej aj psychológovia, vojaci, pedagógovia či firmy. Fyzici ju definujú ako schopnosť vrátiť sa do pôvodného stavu, ekológovia ako obnovu prírody po extrémnych situáciách. Vojakom zachraňuje životy do slova a do písmena - učí ich s chladnou hlavou zvládať náročné situácie, ale aj spracovať traumy. To isté však platí aj pre biznisovú sféru, teda firmy i zamestnancov. Reziliencia, po slovensky odolnosť, je totiž kvalita, ktorá umožňuje ľuďom, ktorých život dostal na kolená, nájsť nielen spôsob ako sa opäť postaviť, ale aj pod tlakom zachovať pokoj.

„Reziliencia je  vedecký koncept, ktorý začal rozvíjať Martin Seligman z Pensylvánskej univerzity pred 40 rokmi. Inšpiroval sa Aristotelom, ktorý tvrdil, že sa stávame tým, čo opakovane robíme. Mnoho ľudí pritom aj vie, čo by malo robiť, ale nerobí to,“ tvrdí Zuzana Čmelíková, Leadership and Resilience Development Professional v Mazars na Slovensku v epizóde podcastu Očami HR.

Vypočujte si celú epizódu podcastu

Časť ľudí má odolnosť vyššiu vďaka genetike, časť vďaka životným skúsenostiam, iní zas majú jednoducho šťastie. Ďalší však majú šťastie, že si ju môžu vybudovať. V Mazars ju pomáhame budovať oboma smermi - jeho expertné programy zvyšovania odolnosti využívajú  zamestnanci i klienti. Je to  koncept, ktorý je užitočný nielen v pracovnej oblasti, ale aj v súkromí, keďže sa na človeka pozerá holisticky. Dôležitosť odolnosti zvýraznila pandémia, ktorá extrémne premiešala osobné a pracovné životy a otriasla i psychikou ľudí. Mnohí sa počas nej ocitli na prahu vyhorenia, iní pod enormným tlakom rovno vyhoreli.

Potvrdila to v rozhovore aj Michaela Hecht, Head of Consulting v Mazars na Slovensku: „Všetko sa zhoršovalo. Bola som unavená, v strese. Môj dream job ma zrazu nerobil šťastnou. Rozhodla som sa niečo spraviť.“

Pomenovať problém

Odolnosť je schopnosť zvládať nepriaznivé a náročné situácie, sila postaviť sa, pokračovať  a nestratiť pritom zmysel, nerezignovať na predstavu naplneného života. Mimoriadny vplyv na jeho kvalitu majú zvyky a spôsob, ako človek žije. Pri jej budovaní treba na začiatku pomenovať problém a zistiť, kde presne sa nachádza potenciál na zmenu. Koncept zvyšovania odolnosti pracuje s funkčnou metodikou, čo znamená, že nejde o žiadnu intuíciu, ale o pevne uchopiteľné metódy a postupy. Pomocou diagnostiky odborník zmeria klientovi takzvaný reziliečný kvocient. Má 7 kompetencií:

• Sebauvedomenie
• Sebaregulácia
• Kritické myslenie
• Realistický optimizmus
• Energy-management
• Vytrvalosť
• Vzťahy

Sebauvedomenie nie je na prvom mieste náhodou. Je totiž mimoriadne dôležité, aby si bol človek vedomý toho, kým je a aké sú jeho osobné hodnoty.

„Osobné hodnoty sú totiž zdrojom osobnej identity a osobnej integrity - či mám guráž žiť v súlade s tým, čomu verím. Je dobré vedieť sa rozhodnúť, za čo sa  oplatí v živote sa pobiť, teda, čo má hodnotu nielen pre mňa, ale presahuje do verejného záujmu,“ vraví Zuzana.

Skupinovo verzus individuálne

Proces budovania odolnosti nie je žiadny šprint, ale beh na dlhé trate. Zjednodušiť tento proces pomáha napríklad zdieľanie problémov v bezpečnom prostredí. Mazars robí programy budovania odolnosti v skupinách i samostatne. 

Michaela vyskúšala oba typy. „Na skupinových programoch odolnosti nezdieľame všetky veci, niektoré sú predsa len príliš intímne. Na individuálnych sa dá ísť viac do hĺbky a mnohí si aj poplačú, avšak na skupinových sa zas kolegovia vedia spoznať z iného uhla. Teraz sa na nich pozerám inak. Chápem, prečo sa v danej situácií správajú, ako sa správajú. Obe majú výhody, kombinácia je najlepšia.“

V diskusii o odolnosti sa často využíva paralela so športovcami, keďže práve u nich je tlak na výkon mimoriadne viditeľný. Ideálom sú šampióni, ktorí dokážu podávať dobré výsledky konzistentne. Podľa športových psychológov je receptom na víťazstvo 40 % fyzickej prípravy a až 60 % psychickej. To znamená, že pre úspech je dôležité vedieť si utriediť veci v hlave, nastaviť sa na úlohu víťaza, pripraviť sa na záťažové situácie a vedieť ich uchopiť.

Pri prenesení tejto paralely zo športovej arény do firemnej, fyzickú prípravu nahradia správne dáta, informácie či tabuľky. Odolnosť zas zvýši zameranie na postoj a prípravu, čiže hľadanie  odpovedí napríklad na otázky: Kto bude náš  komunikačný partner? Akým spôsobom vytvoríme prostredie, v ktorom sa obaja budeme cítiť dostatočne dobre na to, aby sme dokázali vytvoriť dlhodobý a konzistentný vzťah?  

Vnímať a dovoliť si robiť chyby

Zuzana v rozhovore hovorí aj o tom, že chyby na ceste učenia sa zvládať záťažové situácie, sú pochopiteľné. „Nejde len o to, že si vypočujeme človeka, ale vytvoriť prostredie win- win, teda dosahovať nie kompromisy, ale dohody. Možno sa to na prvý pokus nepodarí a je to v poriadku. Reziliencia  je totiž aj o uvedomení si, že nie sme dokonalí a nie všetko bude na sto percent.“

Koncept reziliencie zdôrazňuje, že je normálne nevedieť, no je dôležité chcieť sa to naučiť. Vytvára prostredie, ktoré dovoľuje ľudom pomýliť sa a následne ich povzbudzuje poučiť sa. Nejde teda o bezbrehé akceptovanie robenia chýb, ale o priestor, v ktorom sa ľudia môžu mýliť a rásť. Práve takto sa totiž hľadajú inovácie a tvoria lídri. Dosahovať stále lepšie výsledky sa totiž nedá, ak sa veci robia stále tým istým spôsobom.

Až 96 % činností v rámci dňa vykonávame v režime „autopilot“, teda nielen pri fyzických aktivitách ako varenie kávy či čistenie zubov, ale aj pokiaľ ide o uvažovanie. „Úroveň našej reziliencie sa rovná úrovni nášho myslenia. Napriek tomu, že my ako ľudia sme emocionálne bytosti, je dôležité rozhodovať sa po zvážení racionálnych argumentov, teda   dávať dôraz na to, že mozog je náš CEO. Veľa krát si myslíme, že myšlienka sa rovná realite, no to môže byť podmienené rôznymi pascami našej mysle,“ potvrdzuje Zuzana.

Budovanie reziliencie učí, ako si tieto pasce uvedomiť, vyjsť z osvedčených škatuliek a inak sa zamyslieť nad problémom. Učí aj to, ako sa v stresovej situácii zastaviť, nadýchnuť, odstúpiť od nej, nereagovať agresívne, no pritom nepotlačiť emócie, ale spracovať ich. Pre každú ľudskú bytosť totiž platí postreh psychologičky Susan David z Harvardskej univerzity, a to, že emóciu nie je možné neprežiť. Vďaka reziliencii je však možné rozhodnúť sa, ako ju prežiť.

Vypočujte si na vašej obľúbenej audio paltforme celú epizódu s názvom Reziliencia vo firme aj doma z dielne Jany Sliackej a CVmango.

Pustite si webovú verziu podcastu