Uhlíkové emisie v rámci scope 3 a vplyv na Vaše podnikanie

Čo sú emisie rozsahu 3?

Emisie rozsahu 3 sa vzťahujú na nepriame emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú v celom hodnotovom reťazci spoločnosti. Môže ísť napríklad o emisie z ťažby a výroby nakupovaného tovaru a služieb, prepravy výrobkov, používania výrobkov zákazníkmi a likvidácie výrobkov na konci ich životnosti. Stručne povedané, emisie rozsahu 3 zahŕňajú všetky emisie, ktoré vznikajú mimo vlastnej činnosti spoločnosti.

Prečo sú emisie rozsahu 3 dôležité?

Je dôležité zaoberať sa emisiami rozsahu 1 a 2 (priame emisie z vlastnej prevádzky spoločnosti a spotreba elektrickej energie), no emisie rozsahu 3 často tvoria väčšinu celkového vplyvu spoločnosti na životné prostredie. Podľa Protokolu o skleníkových plynoch môžu emisie rozsahu 3 v niektorých odvetviach predstavovať až 80 % celkovej uhlíkovej stopy spoločnosti.

Riešenie emisií rozsahu 3 je preto pre firmy, ktoré chcú znížiť svoj celkový vplyv na životné prostredie a dosiahnuť ciele udržateľnosti, kľúčové. Snahou o zníženie emisií v celom hodnotovom reťazci môžu nielen znížiť svoju uhlíkovú stopu, ale aj dosiahnuť pozitívne environmentálne a sociálne výsledky.

Ako môžu firmy riešiť emisie rozsahu 3?

Riešenie emisií rozsahu 3 môže byť zložitou a náročnou úlohou, pretože si vyžaduje zapojenie širokej škály zainteresovaných strán a spoluprácu s nimi. Existuje však niekoľko kľúčových krokov, ktoré môžu podniky podniknúť:

1. Identifikácia emisií a stanovenie priorít: Prvým krokom pri riešení emisií rozsahu 3 je identifikovať a uprednostniť zdroje emisií, ktoré sú pre vašu firmu najvýznamnejšie. Tie sa môžu líšiť v závislosti od odvetvia a konkrétnej spoločnosti, no zvyčajne ide o oblasti ako je doprava, suroviny či odpad.
2. Zapojenie dodávateľov a partnerov: Keďže mnohé emisie rozsahu 3 vznikajú mimo vlastnej prevádzky spoločnosti, je dôležité spolupracovať s dodávateľmi a partnermi s cieľom pochopiť a riešiť emisie v celom hodnotovom reťazci. Môžete napríklad dodávateľom stanoviť ciele na znižovanie emisií, spolupracovať s partnermi na vývoji udržateľnejších produktov a služieb či spolupracovať v oblasti dopravy a logistiky s cieľom znížiť emisie.
3. Inovácie a investície do nízkouhlíkových riešení: Na zníženie emisií v celom hodnotovom reťazci možno budú firmy musieť inovovať a investovať do nízkouhlíkových riešení. Môže ísť napríklad o vývoj udržateľnejších výrobkov, investície do obnoviteľných zdrojov energie či skúmanie nových možností dopravy.
4. Komunikácia a podávanie správ o pokroku: V neposlednom rade je dôležité, aby firmy informovali o tom, aký pokrok dosahujú pri riešení emisií rozsahu 3 a podávali o ňom správy. Vďaka tomu môžu vybudovať dôveru zainteresovaných strán a preukázať záväzok k udržateľnosti. Firmy musia tiež správne vykazovať emisie rozsahu 3. Všetko závisí od skutočného vlastníctva – ak spoločnosť vlastní zariadenia na výrobu a distribúciu elektrickej energie, všetky emisie elektrickej energie vrátane emisií z prenosu a strát pri distribúcii sa vykazujú ako emisie rozsahu 1. Naopak, ak spoločnosť nevlastní žiadnu časť systému výroby a dodávok elektriny, emisie z elektriny sa vykazujú v rámci rozsahu 2 (s použitím emisného faktora pre vyrobenú elektrinu) a emisie z prenosových a distribučných strát v rámci rozsahu 3 (s použitím faktora strát pri prenose a distribúcii).

Na záver možno povedať, že emisie rozsahu 3 sú síce komplexné a ťažko sa riešia, no pre firmy, ktoré chcú znížiť svoj celkový vplyv na životné prostredie a dosiahnuť ciele udržateľnosti alebo verejné uznanie (napr. značka iniciatívy Science Based Targets), sú kľúčové. Zapojením dodávateľov a partnerov, investovaním do nízkouhlíkových riešení (či už technických, alebo behaviorálnych) a informovaním o dosiahnutom pokroku môžu podniky prispieť k udržateľnejšej budúcnosti pre všetkých.