Global Reporting Initiative (GRI) (Globálna iniciatíva pre podávanie správ)
V súvislosti s podávaním správ o trvalej udržateľnosti je priekopníkom nepochybne Globálna iniciatíva pre podávanie správ (GRI). GRI, založená v roku 1997 dvoma neziskovými združeniami, Ceres a Tellus Institute s podporou Programu OSN pre životné prostredie, sa zameriava na harmonizáciu zverejnenia správy o trvalej udržateľnosti spoločností poskytnutím zásad, usmernení a nástrojov. Konečným cieľom je zvýšiť transparentnosť a lepšie zviditeľniť tému trvalej udržateľnosti vo výročnej správe spoločností.
Od roku 2021 pozostáva rámec podávania správ GRI z 37 štandardov rozdelených do 4 kategórií: Univerzálne štandardy, Ekonomické štandardy, Environmentálne štandardy a Sociálne štandardy. Tento súbor sa neustále vyvíja, keďže niektoré zásady je možné pridať, upraviť alebo odstrániť, aby lepšie odrážali aktuálne trendy v oblasti trvalej udržateľnosti.
V súčasnosti využíva rámec GRI viac než 15 000 organizácií vo viac než 90 krajinách. Okrem toho, že tieto usmernenia sú určené na používanie predovšetkým pre súkromné spoločnosti, celý súbor štandardov je pre každého bezplatne dostupný online.
Taskforce for Carbon-related Financial Disclosures (TCFD) (Pracovná skupina pre zverejňovanie informácií týkajúcich sa obsahu uhlíka)
Pracovnú skupinu pre zverejňovanie informácií týkajúcich sa obsahu uhlíka (TCFD) vytvorila v roku 2015 Financial Stability Board (FSB) (Rada pre finančnú stabilitu) na podnet G20 a jej cieľom je zjednotenie zverejnení spoločností vo vzťahu k ich vplyvu na klimatickú zmenu, aby boli konzistentnejšie a vzájomne porovnateľné. Pracovnú skupinu tvorí 32 členov, ktorí predstavujú presné zastúpenie diverzity trhu z hľadiska priemyselných odvetví, krajín a pozícií (t. j. prípravcovia údajov, ako sú vedúci CSR (sociálna zodpovednosť podnikov)/trvalej udržateľnosti alebo užívatelia údajov ako sú banky, investori alebo poisťovatelia).
V roku 2017 vydala TCFD záverečnú správu, ktorá zahŕňa 11 odporúčaní rozdelených do 4 kategórií: Správa vecí verejných, Stratégia, Riadenie rizík a Metrika a ciele. Akýkoľvek jednotlivec, ktorý je ochotný dozvedieť sa o nich viac, si môže túto správu stiahnuť na internetovej stránke TFCD. V tom istom mesiaci vydala TFCD dokument Príloha najmä na poskytnutie usmernenia spoločnostiam, ktoré majú záujem o využívanie rámca TFCD vo svojich zverejneniach.
Spojené kráľovstvo už oznámilo, že do roku 2025 budú zverejnenia v súlade s TFCD pre každú spoločnosť povinné, pričom ostatné krajiny zvažujú rovnakú možnosť. Rámec TFCD má totiž podporu od viac než 1 500 organizácií na celom svete.
Carbon Disclosure Project (CDP) (Projekt zverejňovania údajov o uhlíku)
Ambíciou Projektu zverejňovania údajov o uhlíku (CDP), ktorý v roku 2000 založil Paul Dickinson, britský podnikateľ špecializujúci sa na témy trvalej udržateľnosti, je participovať na tvorbe trvalo udržateľnejšieho globálneho ekonomického systému. CDP sa pôvodne zameriaval na záležitosti týkajúce sa emisií skleníkových plynov (GHG), až kým v roku 2010 neuviedol druhý rating bezpečnosti dodávok vody a v roku 2012 tretí rating súvisiaci s ochranou lesov.
Každý rok sprístupňuje CDP akejkoľvek organizácii, ktorá má záujem, tri dotazníky, z ktorých každý sa týka jednej z vyššie uvedených tém. Následne vykoná CDP analýzy odpovede s cieľom poskytnúť rating, pričom tieto sú rozdelené na organizácie, od tých s najlepším ratingom po tie s najhorším, takto: A, A-, B, B-, C, C-, D, D-. Existuje aj deviaty rating, F, pridelený spoločnostiam neposkytujúcim dostatočné informácie na vytvorenie záveru.
V roku 2020 vyplnilo ročný dotazník 812 miest, 131 štátov a regiónov a 9 617 spoločností z viac ako 90 krajín. CDP následne zverejnil A zoznam, t. j. zoznam spoločností minimálne s jedným A ratingom v každej kategórii. Ratingy každej z respondentských spoločností sú pre každého dostupné na internetovej stránke CDP. CDP nezverejňuje kvantitatívne údaje od dobrovoľne zapojených organizácií, ale za platobnou bránou (paywall) k dispozícii je komplexnejšia správa určená pre spoločnosti a investorov.
Sustainability Accounting Standards Board (SASB) (Rada pre účtovné štandardy udržateľnosti)
Rada pre účtovné štandardy udržateľnosti (SASB) je nezisková organizácia, ktorú v roku 2011 založil Jean Rogers s cieľom vyvinúť účtovné štandardy udržateľnosti na základe modelu Rady pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB). Ich štandardy sú navrhnuté tak, aby sa uľahčili zverejnenia o udržateľnosti a aby obsahovali užitočné a porovnateľné informácie pre investorov. SASB vytvorila pre každé priemyselné odvetvie jedinečný súbor štandardov v celkovom počte 78. Tieto štandardy boli vydané v roku 2018.
SASB vydala iba štandardy: neuplatňuje sa žiadny rating, ani bodovací systém, zámerom je, aby dané informácie používali a analyzovali investori pri posudzovaní transakcie.
Napriek tomu, že štandardy SASB boli pôvodne vytvorené na používanie verejnými spoločnosťami v USA, môže rámec SASB dodržiavať a využívať bezplatne akákoľvek spoločnosť na svete. V súčasnosti prijalo zásady SASB viac než 1000 spoločností vrátane 500 firiem so sídlom mimo Spojených štátov.
Od roku 2021 je SASB, po zlúčení s Medzinárodnou radou integrovaného účtovníctva, jedným z dvoch členov Value Reporting Foundation (Nadácie pre podávanie správ o hodnotách).
International Integrated Reporting Council (IIRC) (Medzinárodná rada integrovaného účtovníctva)
IIRC založil v roku 2010 Princ z Walesu spolu s ďalšími medzinárodnými partnermi, ako sú regulátori, investori, účtovníci a MVO (mimovládne organizácie). Jej zámerom je vytvárať medzinárodný rámec integrovaného účtovníctva s jasnými usmerneniami s cieľom uľahčiť a skvalitniť zverejnenia spoločností o udržateľnosti týkajúce sa záležitostí, ako je stratégia, správa vecí verejných alebo výkonnosť. Rozsah je globálny, a teda akákoľvek krajina alebo priemyselné odvetvie na svete sa vyzýva na používanie rámca IIRC.
Usmernenia boli navrhnuté slúžiť dvom cieľom: poskytnúť konkrétnejšie a porovnateľnejšie informácie pre investorov a pomôcť manažmentu spoločností prijať správne rozhodnutia o udržateľnosti a CSR. V roku 2020 zverejnilo informácie o udržateľnosti vo svojich výročných správach s použitím rámca IIRS 2500 spoločností z viac než 70 krajín.
Od roku 2021 je IIRC, po zlúčení s Radou pre účtovné štandardy udržateľnosti, jedným z dvoch členov Value Reporting Foundation (Nadácie pre podávanie správ o hodnotách).
Value Reporting Foundation (VRF) (Nadácia pre podávanie správ o hodnotách)
Nadácia pre podávanie správ o hodnotách (VRF) bola vytvorená v júni 2021 zlúčením SASB a IIRC s cieľom zjednodušiť štandardy a vytvoriť spoločný a komplexný rámec týkajúci sa zverejnení o udržateľnosti.
SASB a IIRC stále existujú a VRF dohliada na ich činnosť.
UN Global Compact (UNGC) (Iniciatíva OSN Global Compact)
Iniciatíva Spojených národov Global Compact (UNGC) je nezáväzná iniciatíva, ktorú v roku 2000 spustila Organizácia Spojených národov (OSN) s cieľom podporiť firmy prijať udržateľnejšie a sociálne zodpovedné politiky a podávať správy o svojom pokroku. Na tento účel UNGC vypracovala a vydala súbor desiatich zásad rozdelených do štyroch kategórií: Ľudské práva, Práca, Životné prostredie a Boj proti korupcii. UNGC podporuje a propaguje aj Ciele udržateľného rozvoja pre rok 2030.
Do roku 2021 deklarovalo svoju podporu UNGC viac než 18000 organizácií zo 162 krajín a území. K iniciatíve Global Compact sa môže pripojiť akákoľvek spoločnosť alebo organizácia na svete. Keďže hlavnou zainteresovanou stranou v uskutočňovaní SDG je občianska spoločnosť, UNGC poskytuje akémukoľvek jednotlivcovi ochotnému zapojiť sa lokálne usmernenie, dokumentáciu a nástroje.
Ako už bolo uvedené vyššie, UNGC je nezáväzný projekt. Má to byť fórum, sieť na šírenie povedomia o téme udržateľnosti a nie regulačný orgán. Konečným účelom UNGC je rozvíjať a implementovať univerzálne zásady udržateľnosti na podporu cieľov OSN a bojovať proti klimatickej zmene a nerovnosti.
Sustainable Development Goals (SDGs) (Ciele udržateľného rozvoja)
Ciele udržateľného rozvoja (SDG) predstavujú súbor 17 prepojených cieľov stanovených v roku 2015 Organizáciou Spojených národov (OSN) ako súčasť jej Agendy 2030, ktoré nadväzujú na Rozvojové ciele tisícročia, ktoré skončili v rovnakom roku. Každý cieľ zahŕňa niekoľko úloh z ich celkového počtu 169, ktoré sa majú do roku 2030 splniť na globálnej úrovni. Pokrok monitorujú organizácie OSN a pokrok je možné sledovať na osobitnej internetovej stránke, SDG-Tracker, kde je indexovaných všetkých 232 ukazovateľov.
Splnenie týchto SDG sa požaduje od každého zúčastneného jednotlivca a organizácie. Na šírenie povedomia o týchto cieľoch medzi ľuďmi, verejnými organizáciami a súkromnými spoločnosťami zorganizovala OSN doteraz tisíce udalostí a akcií súvisiacich s SDG na celom svete a finančne podporila viac než 1000 publikácií s touto témou.
Dow Jones Sustainability Index (DJSI) (Index udržateľnosti Dow Jones)
Index udržateľnosti Dow Jones (DJSI) vznikol v roku 1999 na základe strategického partnerstva Dow Jones Indices (ktoré sa potom zlúčili s S&P Indices, aby vytvorili S&P Dow Jones Indices) a RobecoSAM (správcovskej spoločnosti špecializujúcej sa na udržateľnosť investícií). Tvorí ho skupina najudržateľnejších trhových kapitalizácií v každom určenom priemyselnom odvetví. V roku 2021 ich bolo spolu 61. Tento zoznam sa každoročne obnovuje, keďže opätovne dochádza k posudzovaniu udržateľnosti a vydáva sa výročná správa.
Pomocou S&P Global Corporate Sustainability Assessment (CSA) hodnotí DJSI verejné, na burze kótované spoločnosti podľa ich výkonnosti v oblasti udržateľnosti vďaka širokej škále kritérií rozdelených do 3 dimenzií: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej. Spoločnosti s najvyššou výkonnosťou následne tvoria skupinu DJSI.
Existuje globálny index nazvaný DJSI World, ako aj ďalšie regionálne alebo národné indexy, ako je DJSI Europe, DJSI Emerging Markets alebo DJSI Chile. Na každý index sa vzťahuje rovnaký proces. DJSI bol pôvodne plánovaný pre investorov, ktorí chcú do svojho portfólia zahrnúť dimenziu udržateľnosti, na rýchlu identifikáciu spoločností s najvyššou úrovňou udržateľnosti v každom priemyselnom odvetví.
Ostatné organizácie
Za rovnakým účelom boli vytvorené ostatné organizácie zamerané na konkrétnejšie priemyselné odvetvie. Môžeme spomenúť napríklad:
- Global Real Estate Sustainability Benchmark (GRESB), súkromná zisková organizácia založená v roku 2009 zameraná na firmy v oblasti nehnuteľností a správy aktív. Ponúka hĺbkovú analýzu výkonnosti ESG nehnuteľností s cieľom uľahčiť ich vzájomné porovnanie.
- Global Alliance for Banking on Values (GABV), globálna sieť asi 60 bánk a bankových organizácií, ktorá vznikla v roku 2009. Jej účelom je používať finančné prostriedky na podporu udržateľného ekonomického, sociálneho a environmentálneho rozvoja a na navrhnutie alternatívneho, udržateľnejšieho finančného systému.
Zdroje
https://www.caesarsustainability.com/blog/quick-guide-to-sustainability-frameworks
https://www.measurabl.com/the-top-five-sustainability-reporting-frameworks-you-should-know/
https://www.cpajournal.com/2018/07/30/the-current-state-of-sustainability-reporting/
https://www.globalreporting.org/
https://www.fsb-tcfd.org/about/
https://www.gov.uk/government/publications/uk-joint-regulator-and-government-tcfd-taskforce-interim-report-and-roadmap
https://assets.bbhub.io/company/sites/60/2020/10/FINAL-2017-TCFD-Report-11052018.pdf
https://www.cdp.net/en
https://www.cdp.net/en/companies/companies-scores
https://www.sasb.org/
https://sdgs.un.org/fr/goals
https://www.valuereportingfoundation.org/#
https://sdg-tracker.org/
https://www.unglobalcompact.org/about
https://www.spglobal.com/esg/performance/indices/
https://gresb.com/
https://www.gabv.org/
https://integratedreporting.org/